Viete ako to byva... ked od niecoho vela ocakavate, vacsinou pride sklamanie. A to bolo aj v nasom pripade. Najst ubytovanie na juznej strane ostrova od Skaftafellu po Jokulsarlon je doslova 'fuska'. Nam sa to nepodarilo a tak sme celou cestou na zname ladovcove jazero kalkulovali ako to spravit, aby sme si na nom spravili vylet lodou - ked uz je take zname. Prichadzali sme k nemu neskoro vecer, tak vtedy sa to uz nedalo a rano by sme sa museli vracat minimalne 60 kilometrov, co sme velmi nechceli. Nuz, jazero rozhodlo za nas.
Je krasne, je zname (ved, kto by nebol, keby sa objavil v nejakej bondovke alebo v Lare Croft) a je... nejake male a tie ladovce spinave. Uprimne, je krasne na fotke (vid dole) a este uprimnejsie, je presne take ako na tej fotke, nic viac, nic menej. Aspon vieme, ze cesta spat by bola zbytocna.
Na druhy den teda namiesto Jokulsarlonu smerujeme na sever po vychodnom pobrezi. Rozhodujeme sa dat si mensi oddych, lebo dalsi den nas zase caka dlha cesta lavovymi polami - smer Askja a Kverkfjoll.
Askja je obrovsky kotlovity krater sopky, ktory sa povodne vytvoril v roku 1875. V skratke, po uvodnej erupcii sa vytvoril krater, ktory sa zalial vodou a vytvoril jazero Oskjuvatn, najhlbsie na Islande (217 m). V roku 1907 sa v nom dvaja nemecki badatelia stratili bez stopy.Vedla neho sa nachadza mensi krater Viti, s prijemnou geotermalnou vodou, v ktorej sa da kupat. Podla mojich informacii sa v tomto nestratil nikto.
Jazero sme neskusali ani jedno, ale zato sme sa presvedcili, ze pocasie na Islande moze byt naozaj velmi neprijemne. Po par minutach sme nevideli ani na krok.
Oskjuvatn v pozadi a Viti
Kverkfjoll je cast pohoria pokryteho ladovcom Kverkjokull. Je znamy svojimi ladovymi jaskynami a je preslaveny hlavne vdaka 'ohni-a-ladu'. Ak cakate nejake zdokumentovane postrehy z tejto oblasti, musim vas sklamat. Trmacali sme sa tam vyse dve hodiny, vonku lialo a ked sme tam prisli, tak nam spravca jedinej chaty v okoli oznamil, ze brody su moc vysoke nato aby sme sa tam este v ten den isli pozriet. A na druhy den, sme mali v plane uz nieco ine...
Jedina veduca cesta smer Askja - Kverkfjoll: znacena...
Je to oblast nikoho, lahko sa vam stane, ze za tri hodiny nestretnete ani zivu dusu
Neskoro vecer prichadzame do dedinky Fjalladyrid. Vacsinou si ubytovania nefotime, ale na Islande niektore stoja za tu namahu...
Chata Fjalladyrid
a miestna benzinka v podobnom style
Do ruzova vyspati rano vyrazame na smer Krafla a Myvatn.
Krafla je 818 metrov vysoka hora, ktorej nazov sa pouziva pre cele jej aktivne vulkanicke geotermalne okolie. Je to turisticky velmi oblubene miesto, ale myslim si, ze aj napriek tomu mnozstvu turistov ma svoje caro.
Krafla
Myvatn je rozlahle jazero nedaleko Krafly - zname svojimi nestipajucimi komarmi a pozorovatelnami vtakov
Posledne zabery su z narodneho parku Jokulsargljufur, ktore sa nachadza na severe Islandu. V okoli rieky Jokulsa a Fjollum, druhej najdlhsej na Islande, sa vytvoril 30 km dlhy kanon. Tento sa formoval v case erupcii sopiek pod ladovcom, ktore tak odnasali prudy vody az do Severneho ladoveho oceanu.
Na juznej strane kanonu sa nachadza posobivy, 44 m vysoky, vodopad Dettifoss a asi 2 kilometre dolu prudom sa nachadza Hafragilsfoss.
Pohlad zhora na Hafragilsfoss...
Fotky: MF&MF